Seniori a finančná gramotnosť
Úroveň finančnej gramotnosti sa výrazne líši nielen medzi krajinami, ale aj naprieč rôznymi skupinami obyvateľov.
Nie je žiadnou novinkou, že pre správne gazdovanie potrebujeme určitú dávku „sedliackeho“ rozumu. Jeho potrebnú dávku a znalosti o finančných produktoch zjednodušene nazývame finančná gramotnosť – slovo, ktoré sa momentálne horlivo skloňuje nielen v rámci Národnej banky Slovenska, ale aj na európskej úrovni.
Množstvo výskumov poukazuje na to, aká významná je finančná gramotnosť na rozhodovanie sa obyvateľov a domácností, či už pri investovaní, alebo sporení. Kritická úroveň finančnej gramotnosti zároveň znižuje pravdepodobnosť neočakávaných strát každého z nás a zároveň prispieva k správnemu fungovaniu ekonomických a finančných systémov krajín.
Jednou z najzraniteľnejších skupín sú seniori. Vďaka analýzam vieme, že napríklad v USA začína finančná gramotnosť prudko klesať po dovŕšení 60. roku života. Niečo podobné môžeme pozorovať aj na Slovensku. Najnovšie údaje zo Zisťovania o financiách a spotrebe domácností, ktoré máme k dispozícii, ukázali, že čím sme starší, tým menej o financiách a súvisiacich rizikách vieme. Presné znenie otázok je popísané tu. Táto nelichotivá štatistika sa najviac prejavuje vo vekovej kategórii nad 60 rokov.
Obrázok 1: Vzťah medzi vekom a finančnou gramotnosťou
Poznámka: Skóre finančnej gramotnosti (merané na škále 0 až 4) je súčet správne zodpovedaných 4 základných otázok o rodinných financiách (úroky, inflácia, riziko, diverzifikácia). Zdroj: Zisťovanie o financiách a spotrebe domácností HFCS 2017, NBS
Možno si poviete, že v starobe už priveľa nových znalostí nepotrebujeme. V prípade financií je to práve naopak. Seniori sú skupina ľudí, ktorá má v priemere najviac nasporených peňazí, s ktorými môže disponovať. Navyše v porovnaní s mladšími domácnosťami seniori už nemajú skoro žiadne dlhy a svoje peniaze vedia voľne použiť na prípadné investovanie.
Seniori žijú často sami, nemajú potrebné technologické ani digitálne zručnosti. Nevyužívajú internet banking či mobil banking. Ich jediným kontaktom s komplikovaným finančným svetom je spravidla iba návšteva banky, kde ich často oslovia s rôznymi ponukami na investovanie. Tie pre nich môžu byť veľmi komplikované na porozumenie, často sa s nimi nevedia popasovať ani technologicky zdatnejší a finančne gramotnejší mladší klienti.
I keď sa vraví, že „starého psa novým trikom už nenaučíš“, je potreba staršiu generáciu vzdelávať aj v oblasti rodinných financií a pripomínať im niekoľko zásad na obozretné finančné rozhodnutia. Národná banka Slovenska sa tomu už aktívne venuje.
Skôr narodení klienti by mali mať na pamäti niekoľko zásad:
1. V prvom rade by nemali kupovať finančné produkty, ktorým nerozumejú. Ak sa aj rozhodnú pre nejaký produkt, mali by si zobrať čas na rozmyslenie.
2. Nemusia (a nemali by) podpísať nič na prvom stretnutí. V tomto prípade platí pravidlo: „Dôveruj, ale preveruj!“
3. Mali by si uvedomiť dĺžku viazanosti a investovať viac do krátkodobých, menej rizikových produktov.
4. Mali by byť obozretní aj v prípade zadlžovania sa. Ak im to ich finančná situácia dovolí, je lepšie si spotrebiteľský úver nezobrať. Mali by mať na pamäti, že nielen investície, ale aj dlhy raz zdedia ich potomkovia.
Tento príspevok vznikol v spolupráci s výskumným pracovníkom NBS Andrejom Cupákom.